Neskorá antika

About Neskorá antika

Neskorá antika je vo svetových dejinách jedným z kľúčových období západnej civilizácie. V 3. až 8. storočí sa základy Európy formovali dvoma prevládajúcimi fenoménmi – migráciami barbarských etník a šírením nového náboženstva, kresťanstva. Oba fenomény výrazne poznačili všetky aspekty spoločnosti a jej kultúry. V konečnom dôsledku zanikla Západorímska ríša a začala nová epocha, raný stredovek. Ďalšou veľkou témou je pád veľkého impéria a jeho možné interpretácie vo svetle aktuálnych udalostí vo svete. Projekt zhromažďuje slovenských, českých, rakúskych, maďarských a britských odborníkov.

Publisher

Marek

Category

history

Language

sk

Explicit

No

First episode

4 Jun 2025

Latest episode

31 Oct 2026

Latest episodes

13 episodes in the feed.

1. 

   31 Oct 2026

   S Jiřím Bartůňkom o problémoch vojenstva v neskorej antike

   Hosťom tejto epizódy je Dr. Jiří Bartůněk, ktorý sa dlhodobo venuje vojenským dejinám Rímskej ríše a problematike vzťahov medzi cisármi a najvyššími vojenskými veliteľmi v 4. a 5. storočí. Rozprávame sa o fenoméne rímskej armády, ktorá patrila medzi najúspešnejšie vojenské organizácie svetových dejín. Hľadáme odpoveď na otázku, čo stálo za jej úspechmi, či išlo predovšetkým o disciplínu, organizáciu a výcvik, alebo o schopnosť rímskeho štátu a armády prispôsobovať sa novým výzvam a prekonávať krízové situácie. V rozhovore sa dozviete, ako fungovalo zásobovanie rímskych vojsk počas veľkých vojenských výprav, aký význam mala logistika pre úspech armády a prečo bola schopnosť zabezpečiť tisíce vojakov často dôležitejšia než samotné bojové umenie. Predstavíme si aj najvýznamnejších rímskych veliteľov a reformátorov, medzi ktorých patria Gaius Marius, Julius Caesar, Marcus Vipsanius Agrippa, cisár Tiberius či viacerí vojenskí velitelia neskorej antiky. Osobitnú pozornosť venujeme otázke takzvanej barbarizácie rímskej armády. Bolo zapájanie germánskych a iných nerímskych bojovníkov prejavom úpadku, alebo naopak logickou a úspešnou odpoveďou na meniace sa podmienky? Ako sa menila štruktúra vojska v období veľkých kríz 3., 4. a 5. storočia? A akú úlohu zohrávali vojenskí velitelia pri obrane impéria pred vonkajšími nepriateľmi aj vnútornými uzurpátormi? Rozhovor sa ďalej sústreďuje na vzťah medzi armádou a politickou mocou. Postupne sledujeme, ako sa najvyšší vojenskí velitelia stávali čoraz vplyvnejšími a ako v neskorej antike neraz zatienili samotných cisárov. Na konkrétnych príkladoch ukazujeme, akým spôsobom sa menilo rozdelenie moci medzi panovníkmi a vojenskou elitou, prečo sa niektorí generáli stali skutočnými vládcami ríše a aké dôsledky to malo pre budúcnosť Západorímskej ríše. Nechýbajú ani zamyslenia nad tým, či možno medzi antikou a súčasnosťou hľadať určité paralely vo vzťahoch medzi politickou a vojenskou mocou. Táto epizóda ponúka hlbší pohľad na fungovanie rímskeho štátu, na význam armády v dejinách a na procesy, ktoré stáli za vzostupom aj premenou jednej z najvýznamnejších civilizácií ľudských dejín.

2. 

   30 Sept 2026

   S Mirónom Juríkom o Gótoch, kresťanstve a zrode stredovekej Európy

   Kto boli Góti a ako ovplyvnili vznik stredovekej Európy? V tejto epizóde podcastu sa historik Miron Jurík venuje jednému z najzaujímavejších období európskych dejín: premene neskorej Rímskej ríše a vzniku barbarských kráľovstiev. Rozprávame sa o pôvode Gótov, ich migráciách, náboženstve, prijatí kresťanstva aj o tom, ako sa z „barbarov“ stali spolutvorcovia novej európskej civilizácie. Dozviete sa:• kto vlastne boli Góti a odkiaľ pochádzali,• ako prebiehala ich christianizácia a prečo prijali ariánske kresťanstvo,• akú úlohu zohral biskup Wulfila a preklad Biblie do gótčiny,• ako fungovali gótske cirkvi, králi a biskupi,• aký bol vzťah medzi Gótmi a Rimanmi,• a či môžeme nájsť paralely medzi migráciami v období sťahovania národov a dnešným svetom. Rozhovor ponúka zrozumiteľný pohľad na zložité procesy, ktoré formovali základy stredovekej Európy.

3. 

   31 Aug 2026

   S Karolom Pietom o hrobke pri Poprade, ktorá odkryla svoje tajomstvo po 1600 rokoch

   Keď v roku 2005 bagrista pri stavebných prácach v Poprade-Matejovciach narazil takmer päť metrov pod zemou na drevenú konštrukciu, spočiatku ju považovali za bunker. V skutočnosti sa pod zemou ukrýval jeden z najpozoruhodnejších archeologických objavov v strednej Európe – monumentálna drevená hrobka z konca 4. storočia. Komu patrila? A kto bol mladý muž, ktorého pochovali pod Tatrami s luxusom hodným spoločenskej elity? Hosťom tejto epizódy je PhDr. Karol Pieta, DrSc., jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej archeológie a spoluautor publikácie Knieža z Popradu a jeho hrobka. Rozprávame sa o objave, ktorý nám umožňuje nahliadnuť do sveta na rozhraní Rímskej ríše a germánskych spoločenstiev v dramatickom období sťahovania národov. Hrobka bola postavená z mimoriadne kvalitného dreva a ukrývala predmety, ktoré rozprávajú prekvapivý príbeh. Luxusné rímske lôžko, stôl, spoločenská hra, vzácne textílie či predmety osobnej hygieny stoja vedľa koženého puzdra na luk. Bol mladý muž spod Tatier predstaviteľom novej germánsko-rímskej elity? Mohol časť života stráviť v prostredí Rímskej ríše a následne sa vrátiť domov? Moderné analýzy DNA, izotopov a ďalšie vedecké metódy umožnili archeológom dostať sa k detailom života človeka, ktorý zomrel približne vo veku dvadsať rokov. Rozprávame sa aj o jeho pôvode, strave, možnej príčine smrti a o tom, čo jeho život prezrádza o kontaktoch medzi svetom pod Tatrami a Rímskou ríšou. A potom je tu ďalšia záhada – hrobku krátko po pohrebe vykradli. Lupiči zrejme veľmi dobre vedeli, kam majú kopať. Mohli to byť ľudia, ktorí knieža poznali? A mohli si zlato a striebro odniesť pred odchodom tejto populácie zo strednej Európy? Práve dávny zločin však priniesol nečakaný výsledok. Vykrádačská šachta umožnila hrobke zaplaviť sa vodou a vytvorila prostredie, v ktorom sa po stáročia zachovalo drevo, koža aj vzácne textílie. To, čo malo hrobku zničiť, ju paradoxne pomohlo uchovať pre archeológov o šestnásť storočí neskôr. Kto teda bol knieža z Popradu? Germánsky aristokrat, muž ovplyvnený Rímom, politický rukojemník – alebo predstaviteľ novej elity stojacej medzi dvoma svetmi? Vypočujte si príbeh jedného z najvýnimočnejších archeologických nálezov na Slovensku a pátranie po osude mladého muža, ktorého hrobka prežila pád antického sveta.

4. 

   20 May 2026

   S Petrom Olexákom o vzťahu cirkvi a štátu v neskorej antike a ranom stredoveku

   V tejto epizóde podcastu o neskorej antike sa historik a rímskokatolícky kňaz Peter Olexák venuje vývoju vzťahu cirkvi a štátu od počiatkov kresťanstva až po obdobie Karola Veľkého. Rozhovor približuje, ako sa z pôvodne prenasledovaného náboženstva stala rozhodujúca sila formujúca politické a kultúrne dejiny Európy. O tom, aké boli predstavy prvých kresťanov o úlohe cirkvi v spoločnosti, prečo bol zlomovým obdobím konštantínovský obrat a akým spôsobom sa kresťanstvo postupne prepojilo so štátnou mocou. Podcast sa venuje aj osobnostiam ako Augustín, Gregor Veľký, Justinián či Herakleios a vysvetľuje ich pohľad na moc, spoločnosť a kresťanskú ríšu. Významná časť rozhovoru patrí Franskej ríši a Karolovi Veľkému, ktorého vláda zásadne ovplyvnila formovanie stredovekej Európy. Rozoberá sa jeho spolupráca s pápežstvom, korunovácia za cisára v roku 800 aj otázka šírenia kresťanstva medzi barbarskými národmi. Podcast ponúka pohľad na to, ako sa počas neskorej antiky a raného stredoveku menilo chápanie autority, lojality a náboženstva. Ukazuje, že vzťah cirkvi a štátu bol jedným z najdôležitejších faktorov formujúcich európske dejiny.

5. 

   16 Apr 2026

   S Miroslavom Huťkom o počiatkoch kresťanského mníšstva

   Rozhovor o "radikáloch" či "rojkoch" v kresťanskej cirkvi, ktorí sa nechceli zmieriť s povrchnosťou pri uplatňovaní kresťanských ideálov v čase, keď sa kresťanská komunita dostala pod ochranu, ale zároveň aj vplyv štátnej moci. Mnohí mladí muži odmietali kompromisy pri uplatňovaní evanjeliových požiadaviek na chudobu, jednoduchosť a prejavy lásky k blížnemu. Utekali do púšte a tam rozvíjali nový spôsob života v poslušnosti, chudobe a zriekaní sa všetkých telesných pôžitkov. Rozhovor je okrem iného aj o rozdieloch medzi východnou a západnou mentalitou v asketickom hnutí.

6. 

   6 Mar 2026

   S Emanuelom Jirkalom. Krvavý pád tyranov a Boží hnev: Svedectvo Lactancia o prenasledovaní kresťanov

   V tejto epizóde sa okrem iného dozviete: Kto bol Lactantius: Pôvodne dvorský rétor cisára Diokleciána, z ktorého sa stal kresťan a neskôr dokonca učiteľ syna cisára Konštantína Veľkého. Pre jeho vycibrený štýl ho mnohí nazývajú aj "kresťanským Cicerom". Veľké prenasledovanie (303 n. l.): Prečo sa cisár Dioklecián a jeho spoluvládca Galerius rozhodli tak kruto a systematicky zakročiť proti kresťanom? Metódy represií: Ako prenasledovanie vyzeralo v praxi – od straty občianskych práv a konfiškácie majetku, cez pálenie chrámov a kníh, až po brutálne mučenie a masové popravy pre tých, ktorí odmietli obetovať štátnym bohom. Dielo De mortibus persecutorum (O smrti prenasledovateľov): Prečo Lactantius tak detailne a až naturalisticky opisoval strašnú, chorobou sužovanú smrť cisárov, ako bol Galerius? Išlo len o zaujatú kresťanskú propagandu, alebo tento spis skrýva objektívne a vysoko cenné historické fakty z prostredia cisárskeho dvora? Edikty tolerancie: Ako prišiel zlom, ktorý viedol k zrovnoprávneniu kresťanstva v Rímskej ríši. V závere epizódy zaznie mimoriadne silný citát o rozklade práva, strate slobody a odstraňovaní vzdelanej vrstvy zo spoločnosti. Hoci tieto slová opísali situáciu spred vyše 1700 rokov, sú stále aktuálne aj dnes.

7. 

   16 Jan 2026

   S Marcelou Andokovou: Umenie rečníctva od Démosthéna po svätého Augustína

   Bola rétorika v antike len ozdobou reči, alebo nevyhnutnou zbraňou pre prežitie vo verejnom živote? V najnovšej epizóde podcastu Neskorá antika sa rozprávame s doc. Marcelou Andokovou z Univerzity Komenského o význame hovoreného slova v dejinách našej civilizácie. Dozviete sa, ako sa líšil prístup k rečníctvu u pohanských intelektuálov a nastupujúcich kresťanských autorít. Odhalíme fascinujúci príbeh svätého Augustína – bývalého učiteľa rétoriky, ktorý svoje schopnosti využil na boj proti herézam a na výklad Písma, pričom pochopil, že aj čistá pravda potrebuje príťažlivý obal, aby obstála v konkurencii demagógov. Diskusia presahuje hranice dejín a dotýka sa aj súčasnosti – doby „fake news“ a sociálnych sietí, kde je schopnosť kriticky počúvať a presvedčivo hovoriť dôležitejšia než kedykoľvek predtým.

8. 

   17 Nov 2025

   S byzantológom Martinom Hurbaničom o politike Východorímskej ríše v strednom Podunajsku

   Hlavnou témou epizódy je stredné Podunajsko v období 4. až 7. storočia. Profesor Hurbanič objasňuje dôsledky rozdelenia Rímskej ríše po roku 395, ktoré viedlo k postupnému formovaniu dvoch odlišných entít. Kým Západ zanikol, Východ sa transformoval na štát, ktorý pretrval tisíc rokov. Hurbanič však spochybňuje aplikáciu termínu „neskorá antika“ na oblasť Panónie. Argumentuje, že na rozdiel od iných častí ríše tu chýbala kontinuita. Rímske mestá, ktoré boli nositeľmi civilizácie, tu zanikli už vo 4. storočí. Oblasť bola rýchlo pohltená germánskymi kmeňmi, Hunmi a neskôr Avarmi. Zatiaľ čo termín „sťahovanie národov“ považuje za historiograficky problematický, ako najvhodnejší navrhuje „prelom antiky a stredoveku“. Vzťah Východorímskej ríše k týmto kmeňom za vlády Justiniána bol pragmatický. Išlo o politiku „kontroly“ a udržiavania statusu quo. Justinián využíval ich vzájomnú rivalitu na zabezpečenie hraníc a prístupu k vojsku v Itálii. Justiniánova „rekonkvista“ podľa Hurbaniča nebola pôvodne cielená, ale rýchly úspech v Afrike ho povzbudil k obnove impéria. Panónia však nikdy nebola prioritou, pretože bola periférna a logisticky ťažko dostupná v porovnaní s námornými cieľmi ako Afrika a Itália. Na záver sa profesor Hurbanič venuje odkazu Byzancie. Vysvetľuje, že pojem „Byzantská ríša“ je novoveký (16. stor.), zatiaľ čo oni sami sa vždy považovali za Rimanov.

9. 

   14 Oct 2025

   S Eugenom Zeleňákom o tom, ako sa píšu dejiny

   Čo ak dejiny nie sú len suchým zoznamom faktov a udalostí, ale predovšetkým umením interpretácie a rozprávania príbehov? Aká je skutočná práca historika a môže byť jeho pohľad na minulosť naozaj objektívny? Na tieto otázky nám odpovie hosť, filozof Eugen Zeleňák z Katolíckej univerzity, ktorý sa dlhodobo venuje filozofii dejín. Spoločne búrame mýtus o historikovi ako o človeku, ktorý len sedí v archíve, zbiera dáta a následne ich mechanicky pospája. Ako sa v epizóde dozvieme, kľúčovou súčasťou jeho práce je vdýchnuť týmto dátam život a zmysel – vytvoriť z nich pútavý a zrozumiteľný príbeh s pointou. Bez tohto interpretačného kroku by história zostala len chaotickým súhrnom informácií bez hlbšieho významu. To nás však privádza k zásadnej otázke objektivity. Ak historik aktívne tvorí rozprávanie, do akej miery je jeho dielo ovplyvnené osobnými presvedčeniami, ideológiou či dobovými intelektuálnymi trendmi? Náš hosť vysvetľuje, prečo tieto vplyvy nie sú nevyhnutne chybou, ale neoddeliteľnou súčasťou historickej tvorby, ktorá nám umožňuje vidieť minulosť z rôznych perspektív. Aby sme túto teóriu previedli do praxe, ponoríme sa do jednej z najväčších historických záhad: pádu Západorímskej ríše. Na tomto príklade si ukážeme, ako môžu vedľa seba existovať tri úplne odlišné, no legitímne pohľady. Bol to naozaj drastický pád spôsobený vpádmi barbarov a oslabením ríše kresťanstvom, ako tvrdil osvietenský historik Edward Gibbon? Alebo išlo skôr o postupnú transformáciu a kontinuitu, kde novovznikajúce germánske kráľovstvá nadväzovali na rímsku civilizáciu, ako to videli historici v 20. storočí? A čo ak bola pravda oveľa prozaickejšia a najlepšie ju odrážajú archeologické nálezy, ktoré svedčia o radikálnom poklese životnej úrovne a kolapse zložitej spoločnosti? Zistíme, že každý z týchto výkladov bol do veľkej miery dieťaťom svojej doby.

10. 

    10 Sept 2025

    S Petrom Bystrickým o epidémii bubonického moru v polovici 6. storočia

    Epidémia bubonického moru, šíriaca sa z Egypta, predstavovala najničivejšiu pohromu Byzantskej ríše počas vlády cisára Justiniána I. Mala obrovské priame dopady na demografiu, ekonomiku, remeselnú a poľnohospodársku produkciu, stavebníctvo a zahraničnú politiku, pričom najviac postihnuté boli veľké mestá a pobrežné obchodné centrá, vrátane hlavného mesta Konštantínopol, kde choroba vrcholila v roku 542. Náhly a neočakávaný príchod bubonického moru, jeho krátka inkubačná doba, vysoká miera úmrtnosti bez ohľadu na pohlavie, vek či pôvod, ako aj nedostatok účinnej liečby a nemožnosť určiť pôvod a/alebo príčiny choroby, hlboko otriasli celou spoločnosťou a zanechali jazvy na ľudskej psychike a správaní. V dielach antických autorov možno identifikovať celé spektrum pocitov, ktoré nie sú neznáme ani nám po skúsenosti s nedávnou pandémiou – počiatočnú hystériu a paniku vystriedal strach o seba a svojich blízkych, obava z nevykonania pohrebných obradov, spolu s neistotou, zúfalstvom, nedôverou, pochybnosťami, rezignáciou, frustráciou a apatiou. Autori zaznamenali nielen bezcitnosť, ľahostajnosť, sebectvo, odmietanie pomoci či snahu obohatiť sa na tragédii, ale zanechali aj svedectvá o spolupatričnosti, spolupráci a obetavosti medzi ľuďmi. Záver rozhovoru reflektuje nedávnu skúsenosť s pandémiou COVID-19, ktorá umožňuje lepšie pochopiť pocity, myšlienky a obavy ľudí postihnutých morom v 6. storočí. Poukazuje na paralely v reakciách spoločnosti, ako sú panika, nedôvera vo vedu, šírenie dezinformácií, ale aj príklady spolupatričnosti a obetavosti. Napriek vedeckému pokroku a informačným možnostiam súčasnosti, svet nebol na novú epidémiu pripravený o mnoho lepšie ako naši predkovia.

11. 

    7 Aug 2025

    Rozhovor s historikom Pétrom Kovácsom o migrácii, Panónii a konci antiky

    Profesor Péter Kovács sa vo svojej práci špecializuje na analýzu gréckych a latinských nápisov, výskum písomných prameňov z doby Rímskej ríše, rímsku provinciálnu archeológiu, históriu Hunov a archeológiu z obdobia sťahovania národov. Je medzinárodne uznávaným expertom na neskorú antiku v regióne stredného Podunajska. V rozhovore sa hovorí o rôznych témach, napríklad: Paralely medzi problémami neskorej Rímskej ríše a súčasnými problémami, najmä čo sa týka nekontrolovanej migrácie. Úpadok a koniec antiky v strednom Podunajsku, pričom za definitívny koniec považuje odchod Longobardov v roku 568. Historické diskusie o pôvode maďarského a slovenského národa a ich prepojení na rôzne staroveké kmene. Tieto debaty považuje za politicky motivované. Jeho pohľad na kultúrne dejiny, do ktorých zahŕňa aspekty ako rodina, náboženstvo, vzdelanie, politický život a pohrebné zvyky. viac na: neskoraantika.ku.sk

12. 

    26 Jun 2025

    Kyle Harper: Klimatické zmeny a pandémie v neskorej antike

    Historian KYLE HARPER discusses the crucial role of climate change and infectious diseases in the fall of the Western Roman Empire, highlighting the need for interdisciplinary collaboration in historical research in this interview.

13. 

    4 Jun 2025

    Jarmila Bednaříková o sťahovaní národov

    Docentka Jarmila Bednaříková discusses the barbarization of the Roman army and its broader context, explaining the attractiveness of barbarians to the Roman military and their integration into various army components in this interview.

Reach and audience

Public platform figures. Ratings count people who left a rating, not total listeners.

Spotify

5.0 / 5

1 ratings

Shows with a similar audience

• 

  Historie.cs

• 

  tak bolo

• 

  Přepište dějiny

• 

  TV JOJ 24 Podcast

• 

  Dobré ráno | Denný podcast denníka SME

• 

  NAHLAS |aktuality.sk